Slovo na úvod

                        Naviazať na viac ako storočnú tradíciu pečenia husí v Slovenskom Grobe, to bola výzva, ktorú sme sa rozhodli prijať. Veď už naša prababka, vychýrená kuchárka, chodila s pečenými husami na trh do Jura a Pezinka.

V mlyne sa chovalo vždy veľa hydiny, veď málokto mal hotovosť na vyplatenie mletia a tak sa platilo ”zbožím“. To sa následne predávalo, alebo skrmovalo. Na veľkom hospodárskom dvore boli okrem koní, kráv, prasiat aj veľké kŕdle hydiny a medzi nimi aj husi. V snahe uživiť v neľahkých medzivojnových a povojnových rokoch sedem detí nebolo jednoduché. Bolo treba prebytky z dvora predávať, trebárs vinohradníkom. Bol to dobrý obed pre robotníkov a tovorichárov vo vinohradoch. Hlavne na jeseň – v čase oberačiek. A tak nejako vznikla tradícia jesenného pečenia husí vo Wajzgrúbe.

Chýr o dobrej husacine sa rozšíril aj do Bratislavy, z ktorej labužníci prichádzali do našej dediny. Po ”predných izbách“ a neskôr aj garážach hodovali a popíjali pri tom burčiak a vínko. To grobské nebolo chýrne a tak sa neskôr k husacine podávalo limbašské, jurské a pezinské. Z predných izieb koncom minulého a začiatkom tohto storočia vznikali väčšie reštaurácie, zamerané hlavne na husacinu. Dnes sú ich už tri desiatky a dôstojne reprezentujú Grob, nie len u nás, ale už v celom svete.
Z jesennej sa stala celoročná tradícia.

Každá rodina mala svoj grif ako upiecť hus, ako pripraviť „pečienku ako maslo“. Tento sa dedil z generácie na generáciu. Dúfame, že ten náš Vám bude chutiť najviac. Preto si dovoľujeme pozvať Vás do našej novootvorenej „husacinovej prevádzky Pri mlyne“ ochutnať našu husacinku a výborné malokarpatské vína.

Tešíme sa na Vás a veríme, že sa k nám budete pravidelne a radi vracať, nie len na jeseň ale po celý rok.


Margita a Katarína Lieskovské